Je mnoho spôsobov, ako dnes mladí ľudia trávia svoj voľný čas. Jednou z takýchto možností je nepochybne aj skateboarding. Veľmi laicky povedané ide o akési jazdenie, surfovanie na špeciálne upravenej doske – skateboarde, ktorého súčasťou sú aj rôzne akrobatické triky. Pre zasvätených však skateboarding predstavuje nielen zábavu a šport s nutnou dávkou adrenalínu. Pre nich je to jednoducho životný štýl s vlastnými pravidlami, špecifickým slovníkom, cool street módou aj hudobnými idolmi.
Od svojich počiatkov, ktoré sa spájajú so 60–tymi rokmi a Kaliforniou, prešiel skateboarding pomerne hektickým vývojom. Od doslova primitívnych dosiek, ktoré si spočiatku vyznávači tohto športu zhotovovali sami, až po ich dnešnú podobu poznamenanú špičkovými technológiami, materiálmi aj dizajnom pod nálepkou rôznych značkových výrobcov. Čoraz lepšie „dosky“ priniesli so sebou aj nové a náročnejšie triky.
Aj v Hlohovci sa tento šport teší veľkej obľube. Je sympatické, že aj čelní predstavitelia nášho mesta zaregistrovali tento záujem a podporili výstavbu tunajšieho skate parku. Podľa dostupných zverejnených informácií predstavovali investície z mestského rozpočtu v roku 2004 na jeho výstavbu 491 tisíc korún a v roku 2005 úprava plochy skate parku stála naše mesto 180 tisíc korún. Skate park sa nachádza na konci Zámockej záhrady a pozostáva z dvoch prekážok. Napriek tomu, že v našom meste je toľko vyznávačov, ktorí podľahli tomuto športu a dokonca majú aj svoj vlastný klub, zmienený skate park zíva väčšinou prázdnotou. Tunajších „skejťákov“, prípadne korčuliarov, či bicyklistov na BMX totiž najčastejšie stretneme na parkovisku pri Dome kultúry, alebo na pešej zóne. Rozľahlý, rovný priestor a prirodzené prekážky ulice ako napríklad obrubníky, sú pre nich pravdepodobne zaujímavejšie ako vyhradená plocha určená špeciálne na tento účel. Svoje určite robí aj kus exhibicionizmu, ktorý k tomuto športu už akosi prirodzene patrí.
Rovnaké nadšenie pre „dosku na kolieskach“ však pravdepodobne nezdieľajú prechádzajúci chodci, mamičky s kočíkmi, či vodiči parkujúci v týchto miestach. Azda sa ani nemožno príliš čudovať tomu, že väčšine z nich prekáža bezprostredná blízkosť týchto „pouličných akrobatov“ prípadne hluk, ktorý ich výkony neraz sprevádza. Ich prítomnosť by jednoducho nemala druhých občanov mesta obťažovať.
Pri plánovaní takéhoto projektu by sa mohlo prihliadať na to, ktoré miesta skateboardisti prirodzene preferujú a následne tak zvážiť možnosti realizácie vyhradeného priestoru. Snáď by bolo rozumnejšie v budúcnosti umiestniť skate park na vhodnejšie miesto. Ten by mal spĺňať kritériá územného plánovania, bezpečnosti aj kvalitného športoviska, ktoré by bolo mladými športovcami skutočne využívané.
