Zo štyridsaťročného piedestálu vtedy spadol mýtus jednej strany a ľudia sa prestali krčiť permanentným strachom pred bdelým okom súdruha. Zrazu mohli to, o čom dovtedy iba snívali. Slobodne dýchať, myslieť, konať aj hovoriť. K vlne nezabudnuteľných demonštrácií sa po desiatich dňoch pridalo aj naše mesto. V „Pamätnej knihe obce Hlohovec“ sa o Nežnej revolúcii píše: „...a preto stovky a stovky občanov prichádzali 27. novembra na poludnie na námestie. Fabrické sirény oznamovali, že začal generálny štrajk. Pocity a názory? Rôzne. Mnohé odzneli z improvizovanej tribúny na schodíkoch predajne Kniha, mnohé zostali uchované v srdciach prítomných. Odrazu naaranžované grimasy úsmevov vystriedali teplé ľudské slová, láska, pomoc, obetavosť. Mítingy, ktoré pokračovali po nezabudnuteľnom pondelku potvrdili, že i naše mesto sa prebudilo z niekoľkoročnej letargie, že začína žiť.“
Toľko o dianí vtedajšej doby miestna kronika. Odvtedy prešlo osemnásť rokov. Aj preto sme sa opäť rozhodli vydať do ulíc Hlohovca, aby sme sa priamo vás – občanov opýtali, čo z vášho pohľadu prinieslo obdobie po zlomovom roku 1989. Tentoraz sme sa zamerali na strednú vekovú vrstvu a starších občanov, kde je predpoklad porovnania postrehov aj s predrevolučným obdobím. Vo všeobecnosti sa najmä mladšia veková kategória prikláňa k názoru, že táto etapa priniesla viac pozitív ako negatív. Prevažná časť z tejto skupiny respondentov kladne hodnotila najmä existujúcu formu demokracie. Medzi zmienenými pozitívami často zaznievali aj možnosti cestovania, práce a štúdia, ktoré ponúkajú otvorené hranice. Občania vyzdvihli aj väčšie možnosti sebarealizácie a rozvoja vlastnej individuality.
Na základe získaných odpovedí musíme konštatovať, že najmä starší občania už boli vo svojich názoroch podstatne skeptickejší. Najvýraznejší negatívny dopad v porovnaní s predchádzajúcim obdobím vidia najmä v sociálnej sfére. Kritické hlasy sa ozvali aj na margo absentujúcej výstavby. Ďalej majú pocit, že k dôležitým funkciám sa dostali nezodpovední ľudia, ktorým síce nechýbajú politické ambície, ale ktorí na svoju pozíciu nemajú dostatočné kvalifikačné predpoklady, ani potrebné skúsenosti. Prehlbuje sa u nich nedôvera voči politickým sľubom, za ktorými často vidia iba zištné ciele zainteresovaných.
Frekventovaným názorom bol aj problém narastajúcej kriminality. V súvislosti s blízkou budúcnosťou sa občania netaja ani svojimi obavami, týkajúcimi sa zavedenia eura. Osemnásť rokov po prevrate sa dokonca objavuje aj dilema, kde oproti sebe stoja sociálne istoty, ktoré pre mnohých predstavoval bývalý režim a to aj za cenu politickej neslobody. Niektorí sa domnievajú, že prevrat v roku 1989 znamenal aj radikálnu zmenu v myslení ľudí. Väčšina však zastáva názor, že ľudia, tí sa v princípe nezmenili. Ľudský charakter a hierarchiu hodnôt predsa nezmení nový politický režim.
Zostrih ankety: