Na začiatku tohto článku bola otázka. Jeden z našich čitateľov sa zaujímal o platy a odmeny niektorých vedúcich zamestnancov Mestského úradu v Hlohovci. Otázka teda znie: Môže sa vôbec občan dožadovať takýchto „chúlostivých“ informácií?
Majetok mesta spravujú zvolení zástupcovia, ktorí prostredníctvom zamestnancov jednotlivých oddelení mestského úradu ako aj spoločností zriadených mestom, zabezpečujú jeho chod. Vzhľadom na to, že títo ľudia nakladajú s verejným majetkom, o každom ich rozhodnutí by mal byť občan dostatočne a včas informovaný. Nakoľko sú verejní funkcionári platení z peňazí daňovníkov, občania majú plné právo dožadovať sa informácií týkajúcich sa nielen ich pracovnej náplne, ale aj ich ohodnotenia. Občan má právo zaujímať sa o všetky finančné transakcie súvisiace s majetkom mesta. To znamená, aj o náležitosti viažuce sa k príjmom vedúcich pracovníkov, vrátane príplatkov a odmien, ktoré boli hradené z verejného rozpočtu.
Tento princíp tvorí aj podstatu zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám – čo nie je tajné, je verejné. Zákon jasne špecifikuje veci, ktoré nie sú zverejniteľné. Platy a odmeny vedúcich zamestnancov samosprávy medzi takéto údaje nepatria. Naopak. V súlade s novelou spomínaného zákona z januára 2006, nie je sprístupňovanie týchto informácií v rozpore s ochranou osobných údajov.
Myšlienka otvorenej samosprávy spočíva v jej transparentnosti. Na to, aby mal občan prehľad o hospodárení s verejným majetkom, potrebuje dostatok informácií. Niektoré mestá sa snažia uplatňovať tento princíp a postupne zverejňujú aj informácie nad rámec zákonom vymedzených povinností. Príkladom v tejto oblasti môže byť mesto Šaľa. Návštevníci oficiálnej stránky majú prehľad nielen o plnení rozpočtu, ale aj o došlých faktúrach a zmluvách mesta, či výdavkoch za služobné cesty a telefonáty jeho zamestnancov. Podobné snahy sú zakotvené aj v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Hlohovec na r. 2008 – 2013. V stratégii rozvoja je zahrnuté úsilie o vytvorenie otvorenej samosprávy „ktorej činnosť je prehľadná a podlieha reálnej občianskej kontrole“.
Ako vyzerá toto úsilie v praxi sme sa pokúsili presvedčiť sami. Otázka od občana bola formou žiadosti o sprístupnenie informácie zaslaná na Mestský úrad v Hlohovci. Okrem vedúcich zamestnancov mestského úradu sme sa taktiež zaujímali o riaditeľa príspevkovej organizácie, (Mestské kultúrne centrum Hlohovec) ako aj o platy a odmeny poskytnuté konateľom obchodných spoločností, ktorých zakladateľom je Mesto Hlohovec (Bytové hospodárstvo, s.r.o., Hlohovská televízia, s.r.o., Vodárenské a technické služby, s.r.o., Mestská ČOV s.r.o., Nemocnica s poliklinikou, s.r.o.).
Mestský úrad žiadosti čiastočne vyhovel. Poskytol nám údaje o platoch vedúcich zamestnancov, žiadosť o sprístupnenie informácie týkajúcej sa výšky odmien však bola zamietnutá: „Poskytnutie odmeny, ako aj výšku osobného príplatku považujeme za charakteristiky, ktoré tvoria psychickú, mentálnu a v neposlednom rade aj ekonomickú identitu zamestnanca, a to z dôvodu, že poskytnutie odmeny a výška osobného príplatku odzrkadľujú hodnotu schopností, zručností a individuálnych daností každého zamestnanca, keďže sa priznávajú predovšetkým za kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec pracovných činností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce a na ocenenie mimoriadnych osobných schopností zamestnanca i na ocenenie jeho dosahovaných pracovných výsledkov.“ Toto tvrdenie nás zaujalo natoľko, že sme sa ho rozhodli nominovať do súťaže „INFOčin roka“ organizovanej Nadáciou otvorenej spoločnosti v kategórii „Nepriateľský čin“.
S obdobnou argumentáciou sme sa stretli aj zo strany riaditeľov spoločností založených mestom. Našu otázku v plnej miere zodpovedal iba MUDr. Jozef Vrábel, konateľ Nemocnice s poliklinikou, s.r.o. Hlohovec. Ostatní funkcionári, napriek tomu, že hospodária s majetkom mesta, považovali informácie týkajúce sa ich platov a odmien za osobné údaje. Niektorí na našu otázku nereagovali vôbec. V tomto prípade, na rozdiel od stanoviska MsÚ Hlohovec, nejde o konanie v rozpore so zákonom. Konateľ skutočne nie je povinný takéto údaje poskytnúť. Na druhej strane však môže s ich zverejnením súhlasiť, čím sa celá záležitosť posúva do morálnej roviny.
Keďže niektorí zo štatutárov zastávajú zároveň funkciu mestských poslancov, možno je namieste pripomenúť, že aj oni hlasovali za program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý smeruje k otvorenej samospráve. Pravdepodobne však celá transparentnosť končí vo chvíli, keď sa občan začne zaujímať o informácie súvisiace s ich vlastnou funkciou.
