Poslanci zmietli zo stola názory odborníkov. Napriek ich nesúhlasu rozhodli, že v meste pribudnú ďalšie stavebné parcely. Nové domy by mali vyrásť v okrajovej časti Hlohovca smerom na Koplotovce. Schvaľovanie výstavby však prichádza v čase príprav generelu dopravy, keď sa práve o severnej lokalite hovorilo v súvislosti s možnou trasou obchvatu. Dnes je všetko inak. Väčšina poslancov si myslí, že prvoradá je podpora bývania a generel nemôže ľuďom diktovať ako majú stavať.
O zmenu územného plánu požiadali Marek Lietava a Jozef Kubička. Oblasť totiž nebola určená na bytovú výstavbu a figurovala ako orná pôda. Úsek územného plánu a urbanistiky odporučil príslušnej komisii, aby žiadosti nepodporila. Dôvodom bola najmä vysoká bonita pôdy a poloha vyžadujúca riešenie dopravy, osvetlenia či odpadu. Úsek argumentoval aj dostatkom iných pozemkov na bytovú výstavbu s tým, že budúcnosť danej lokality by sa mohla otvoriť až po záveroch generelu. Členovia zodpovednej komisie sa ale s odborníkmi nezhodli a dali zmene zelenú. Návrhu taktiež požehnala mestská rada a odporučila zastupiteľstvu, aby žiadostiam vyhovelo.
Oliver Pestún vyslovil nad rozhodnutím pochybnosti. „Na úseku územného plánu sú odborníci a zrejme do toho vidia a vedia, prečo dávajú také stanovisko,“ vyjadril sa poslanec a upozornil, že naopak zostavu komisií tvoria väčšinou laici. „To máte ako s pamiatkármi. Pamiatkári neodporúčajú a komisie odporúčajú,“ reagoval primátor Ján Dlhopolček a poznamenal, že vždy sa lobuje a každý háji svoje záujmy. Podľa neho ide o krok smerujúci k spojeniu Hlohovca s Koplotovcami. Za výhodu primátor považuje pripojenie na inžinierske siete, ktoré by stavitelia riešili práve z tejto obce a fakt, že mestskú kasu by to nič nestálo.
Helena Pekarovičová podotkla, že doprava je “Achillovou pätou“ Hlohovca. Preto by mohli počkať, kým nebude spracovaný generel. Milan Domaracký zas výstavbu podporil. Uviedol, že ide o súkromné vlastníctvo a z toho dôvodu mesto nemôže do záležitosti príliš vstupovať. Ako člen zodpovednej komisie vyhlásil, že súhlasné stanovisko sa opieralo predovšetkým o blízkosť inžinierskych sietí.
Územný plán je zásadným strategickým dokumentom rozvoja mesta. Schválenie výstavby pri Koplotovciach ale môže spustiť mechanizmus, keď sa aj iní vlastníci pozemkov začnú domáhať jeho zmeny, aby si zhodnotili majetok. Na toto riziko upozornila Gabriela Danišovičová z úseku územného plánu a urbanistiky. Ak by sa totiž vychádzalo iba z požiadaviek jednotlivcov, mohlo by to spôsobiť úplne nesystémové riešenie a chaos.
Nešťastné je aj načasovanie vzhľadom na pripravovaný generel dopravy. „Je veľmi ťažko spúšťať v rôznych lokalitách rôzne zmeny, keď ani nevieme, kde bude obchvat, hlavné nosné cesty a ako budú všetky tieto záležitosti napojené,“ uviedla referentka. Odvážne je aj tvrdenie, že výstavba rozpočet nezaťaží. Minimálne pôjde o náklady za spracovanie zmien do dokumentácie a výdavky spojené so správou ciest, osvetlením a odpadom.
Emil Kuruc ale označil dlhodobé územné plánovanie za skostnatelé s tým, že je nutné ho prehodnotiť a umožniť ľuďom stavať. „A čo sa týka generelu, ani vo sne tade nijaká dopravná tepna nepôjde,“ dodal. Do emotívnej diskusie prispel aj Ladislav Fajtl: „To, čo hovorí pani inžinierka je nezmysel, veď generel nebude určovať ľuďom ako majú stavať!“ Keďže záležitosť sa týka jeho rodiny, poslanec pôvodne neplánoval vystúpiť a zdržal sa aj hlasovania. Žiadosti Lietavu a Kubičku nakoniec väčšina poslancov podporila.
Paradoxne v kontexte udalostí vyznieva žiadosť Stanislava Strižinca, ktorou sa zastupiteľstvo taktiež zaoberalo. Aj on požiadal o zmenu územného plánu z dôvodu bytovej výstavby, tentoraz neďaleko Bekaertu. Úsek územného plánu so zmenou opäť nesúhlasil, ale na rozdiel od predchádzajúcich prípadov, poslanci na odporúčanie mestskej rady Strižincovi nevyhoveli.
