Ubehla polovica volebného obdobia a nad všeobjímajúcim obrazom Petra Dvorana sa zmráka. To, o čom sa šepkalo iba v kuloároch, vyplavili na svetlo sveta najmä pohnuté udalosti posledného obdobia. Čoraz viac Hlohovčanov je presvedčených, že mesto v skutočnosti riadi niekto iný. Pri menovaní do funkcie primátor verejne ďakoval za podporu poslancovi národnej rady Ivanovi Vargovi. Teraz z rovnakého miesta tvrdí, že sa od osobných sporov svojho mecenáša dištancuje a háji záujmy všetkých ľudí.
Po škandále s nemocnicou rozvírilo vody v Hlohovci i dianie okolo športovej haly. Areál pred štyrmi rokmi dostala do 20-ročného nájmu firma Maynet na čele s Mariánom Bobákom. Spoločnosť sa zamerala predovšetkým na podporu hádzanej a futbalu. Vzhľadom na havarijný stav prednostne zrekonštruovala najmä športovú halu. Začiatkom tohto roku jej mesto nájom vypovedalo. Firma nevybudovala niektoré časti komplexu, čím údajne hrubo porušila podmienky zmluvy.
Šéf spoločnosti však tvrdí, že veci sa majú inak. Podľa neho za výpoveďou stojí Ivan Varga. Poslanca totiž pred časom spájal s Bobákom biznis. Obchod skončil konfliktom a ich cesty sa rozišli. Dnes si bývalí spoločníci nevedia prísť na meno. Začala vojna, v ktorej každý z nich vytiahol vlastné zbrane. Podľa Bobáka, Varga využíva silné postavenie v meste a stranícku príslušnosť. Šéf Maynetu sa zas bráni cez svoje noviny a dobré meno hádzanej.
Ako odvetu Bobák vypustil lavínu kompromitujúcich tvrdení vrátane Vargovho vplyvu na hlavu mesta. Za medializované názory sa mu niekdajší partner odvďačil trestným oznámením. Narastajúci občiansky nepokoj pritlačil i samotného primátora. „Život v meste Hlohovec nie je a nesmie byť súkromným sporom. Nie je a nesmie byť o dobrej hádzanej a zlej poliklinike,“ vyhlásil a pridal i obľúbený evergreen o spájaní ľudí.
Faktom je, že do schvaľovania novej nájomnej zmluvy sa mesto príliš nehrnulo. Po niekoľkých odkladoch sa tak stalo až tesne pred vypršaním výpovednej lehoty na decembrovom zasadnutí poslancov. Účasťou poctili rokovanie i hádzanári, ktorí prišli Maynet podporiť. Vďaka početnému obecenstvu tak zastupiteľstvo nabralo úplne iné obrátky.
Prvý do útoku vyštartoval Jozef Behul, ktorého sa dotkli Bobákove vyhlásenia v miestnych novinách. „Chválite sa cudzím perím. Všetko ste vybudovali za peniaze mesta, ktoré získalo z grantu ministerstva školstva za výdatnej pomoci poslanca inžiniera Vargu,“ uviedol a vyčíslil stavebné práce, ktorých takmer 170-tisícová suma pokryla výšku dotácie. Jeho slová zasiahli publikum natoľko, že športovci začali ihneď nesúhlasne burácať.
„Chcem ubezpečiť, že za klub poslancov strany Smer-SD máme záujem zachovať a podporovať hádzanú v spolupráci so spoločnosťou Maynet, ale za štandardných a obojstranne výhodných podmienok,“ dodal Behul a navrhol uzavrieť zmluvu na športovú halu len na 5-ročné obdobie. Podľa poslanca by malo mesto poskytnúť dlhodobý nájom iba na pozemky týkajúce sa budúcich investícií.
Brat šéfa dotknutej firmy Miroslav Bobák obvinil svojho predrečníka, že do zastupiteľstva ťahá politiku a háji záujmy jednej osoby. Maynet podľa neho zveľadil cudzí majetok a prispel k rozvoju športu i kultúry. Zvlášť vyzdvihol rozrastajúcu sa členskú základňu, prinavrátenie ženskej hádzanej či koncerty. „Takéto firmy si treba vážiť a priťahovať, nie ničiť!“ dodal, za čo ho publikum odmenilo potleskom.
Behulov výstup vyprovokoval aj Patrika Voltmanna. „Investície do športovej haly sa blížia k sume 800-tisíc eur,“ ozrejmil poslanec, ktorý je zároveň stavebník i dlhoročný hádzanár. Vargove údajné zásluhy označil za klamstvo. Ako ďalej uviedol, celú vec, vrátane projektu si zabezpečil Maynet sám. „Smer na čele s vaším lokálnym guru urobil všetky kroky, aby tá zmluva nebola,“ nešetril ostrými slovami nezávislý zástupca. Na rozbehnutej vlne sa zviezol i Milan Domaracký. Ten, ako nadšený fanúšik, zožal sympatie obecenstva najmä záverečným pokrikom: „Všetkým zdar, hádzanej zvlášť!“
Hlasovanie nakoniec dopadlo v prospech Maynetu, ktorý dosiahol 20-ročnú nájomnú zmluvu. Miestna základňa Smeru sa otriasla v základoch. Behula totiž žiaden stranícky kolega nepodporil. Naprázdno vyšli i dve firmy, ktoré sa o areál zaujímali. V jednej z nich figuruje ako spoločník miestny gastropodnikateľ Vladimír Krajčovič.
Tento boj však nebol iba víťazstvom jedného športu. Je to jasný signál nesúhlasu. Hlohovčania sa už nechcú iba nečinne prizerať. A tentoraz skutočne dokázali, že tlak verejnosti zmôže viac ako politické tričká.
