Katastrofa. Asi nenájdeme iný výraz, ktorý by lepšie vystihoval súčasnú situáciu tunajšieho zámku. S projektom na získanie dotácií pre jeho záchranu mesto zatiaľ neuspelo. Zahraničný investor, ktorý prejavil záujem o kúpu, sa doteraz neozval a ticho je i okolo sľubovaných nórskych fondov.
Paradoxom je, že Hlohovčania sa najviac hanbia za to, čo by malo byť pýchou mesta. Zámok viditeľný už diaľnice neraz oklame aj zraky potenciálnych investorov. Majestátnym prvým dojmom sa zrejme nechala uniesť aj zahraničná spoločnosť, ktorá prejavila záujem nielen o kúpu barokovej stavby, ale i priľahlej záhrady. Zdá sa však, že počiatočné nadšenie vyprchalo. „V rokovaniach ohľadom získania investora, ktorý by zabezpečil rekonštrukciu zámku, neprišlo k žiadnej zmene. Záujemca, s ktorým primátor rokoval, sa doposiaľ neozval,“ informovala prednostka Eva Lukáčová.
Nič to ale nemení na fakte, že mnohých správa o predaji zahraničnej firme pobúrila. Sú presvedčení, že zámok vrátane záhrady by mal zostať výlučne v domácich rukách. „Keď si už predáme najväčšiu pamiatku a doménu Hlohovca, potom sem už ozaj nepáchne nikto,“ zareagoval v diskusnom fóre Peter Ulík.
Naopak, iní zastávajú názor, že mesto by nemalo s predajom otáľať a klásť záujemcom rôzne podmienky. Tvrdia, že iba solventný investor dokáže postaviť zámok na nohy a Hlohovec by tým len získal. Z občianskych radov taktiež zaznel nápad zorganizovať verejnú zbierku či záchranné aktivity na dobrovoľníckej báze: „Tak to teda urobme. Žije tu veľa ľudí, rôzne profesie. Najdrahšia na všetkom je práca, materiál sa dá zohnať. Stačí dať tomu koncept a všetko môže fungovať.“
Mesto sa už pred časom uchádzalo o finančnú injekciu na opravu zámku z európskych zdrojov. Projekt počítal s takmer 2,5-miliónovými celkovými nákladmi, pričom výška požadovanej dotácie predstavovala zhruba 2,360 milióna eur. Žiaľ, nepochodil. „Tomu projektu sa nedalo po žiadnej stránke nič vytknúť,“ obhajoval materiál počas rokovania zastupiteľstva jeho autor Miloslav Drgoň.
Peniaze nakoniec odklepli obciam, ktoré ich na záchranu pamiatok využili iba v čiastočnej miere. Ako príklad uviedol poslanec Hrad Beckov, kde peniaze poslúžili i na vybudovanie občerstvovacích a sociálnych zariadení či rôzne historické repliky. To však podľa Drgoňa súvisí skôr s podporou cestovného ruchu. Je presvedčený, že úspech projektu je do veľkej miery závislý aj od mediálnej prezentácie. Vyzval preto lokálnu televíziu, aby sa chopila iniciatívy.
„My točíme, vyrábame a dávame to ďalej. X vecí sme už urobili v rámci propagácie zámku,“ reagoval riaditeľ Hlohovskej televízie Ján Libant, ktorý dodal, že práve oni sa odvysielaním dokumentu o zámockej kaplnke pričinili o jej záchranu. Reportáž totiž videl i mecenáš, ktorý prispel na obnovu. Primátor Peter Dvoran tvrdí, že mesto sa snaží reagovať na všetky výzvy. „Zámok je na prvom mieste,“ zdôraznil. Čo sa týka prezentácie, spomenul reportáž, ktorú o pamätihodnostiach Hlohovca natočili zahraniční tvorcovia: „Bola tu maďarská televízia, kde sa nachádzajú baróni, grófi a tie šľachty.“
Koncom apríla mal Dvoran znovu rokovať i so spoločnosťou, ktorá prišla s ponukou podpory z nórskych fondov. Radnica však aktuálne informovala iba o dotácii vo výške 6 400 eur na opravu víchricou poškodenej strechy barokovej stavby. O tento príspevok požiadalo mesto Ministerstvo kultúry SR. V prípade výzvy je pripravené opäť predložiť i spomínaný projekt.
Otázne ale je, ako dlho ešte dokáže zámok odolávať nekompromisnému zubu času. „Aby sme ešte mali čo zachraňovať. Určité časti sú už v takom stave, že môžu hocikedy skolabovať. Viem o čom hovorím,“ vyjadril sa Jozef Hviezdarek, ktorý je povolaním statik.
