Miroslav Kollár, Ing., 45 r., výkonný riaditeľ, Hlohovec, Pánska niva 3566/28, nezávislý kandidát
Som Hlohovčan z bežnej hlohovskej rodiny, vychodil som v Hlohovci základnú školu aj gymnázium, kde som nejaký čas robil šéfredaktora školského časopisu. Ako mladý novinár som bol pár rokov členom redakčnej rady Života v Hlohovci. Manželka je vysokoškolská učiteľka, syn navštevuje základnú školu v Hlohovci, dcéra od letného semestra nastupuje na športové štipendium na univerzite v USA. Mama bola zdravotná sestra, otec, ako mnohí Hlohovčania, pracoval celý život v Slovakofarme, babka v Lubonase, dedko v Drôtovni, sestra učila na Obchodnej akadémii.
Som Hlohovčan, ktorý sa intenzívne zaujíma o kvalitu života okolo nás a o fungovanie hlohovskej samosprávy. Aj preto sme sa spolu s ďalšími aktívnymi Hlohovčanmi pred dvomi rokmi pustili do boja proti horiacej a zapáchajúcej skládke odpadu nad Hlohovcom. Neodradila nás prvotná neochota úradov, neprestali sme ani pod tlakom nevyberaných útokov a dosiahli sme, že dnes už skládka nehorí a nezapácha. Minulý rok som tiež do Hlohovca priniesol portál Odkaz pre starostu, cez ktorý môžu občania komunikovať priamo s vedením mesta.
Už v 90. rokoch som spojil niekoľko skupín mladých ľudí a usilovali sme sa uspieť so spoločným projektom na využitie AXA klubu. Poslanci vtedajšieho zastupiteľstva (mnohí z nich tam sedia dodnes) nás ale vypoklonkovali s tým, že by nás museli „metodicky usmerňovať“. Okrem toho som sa začiatkom 90. rokov autorsky podieľal na (dnes už dávno zabudnutej) prvej stratégii rozvoja Hlohovca po roku 1989.
V súčasnosti som výkonným riaditeľom Inštitútu pre verejné otázky, mimovládnej organizácie, ktorá sa o. i. venuje analýze verejnej politiky na rôznych úrovniach. Po skončení Vysokej školy ekonomickej v 90. rokoch som začínal ako novinár, neskôr som pôsobil ako analytik v oblasti médií a verejnej politiky pre domáce aj zahraničné inštitúcie. Osem rokov som pôsobil vo verejnej funkcii – ako člen a väčšinu času aj predseda Rady Slovenskej televízie a Rady Rozhlasu a televízie Slovenska (zvolený Národnou radou SR). Pôsobil som aj ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva súkromnej tlačovej agentúry SITA a poradca troch ministrov kultúry, podieľal som na príprave a pripomienkovaní desiatky zákonov. Som spoluautorom štyridsiatich kníh, ktoré nájdete vo viac ako stovke knižníc po celom svete, vrátane Kongresovej knižnice vo Washingotne či univerzitných knižníc v Oxforde, Cambridge alebo na Harvarde.
Som športovec. Erbový hlohovský šport – hádzanú – som hrával ako starší žiak iba rok, od strednej školy som presedlal na basketbal. Reprezentoval som gymnázium, neskôr aj vysokú školu a začiatkom 90. rokov som niekoľko rokov hrával basketbal aj súťažne – za vtedajší hlohovský basketbalový klub BK Avízo S.A.F.A Hlohovec. V roku 2007 som založil tenisový klub HTC Hlohovec, v ktorom dodnes pôsobím ako predseda a licencovaný rozhodca Slovenského tenisového zväzu. Po siedmich rokoch sa náš klub dostal do najlepšej tridsiatky klubov na Slovensku, v oficiálnych súťažiach družstiev nás reprezentuje takmer 80 hráčov od detí až po seniorov. V roku 2014 naše ženy postúpili do tenisovej Extraligy a ako tretí hlohovský športový kolektív po hádzanároch a squashistoch budú hrať najvyššiu slovenskú súťaž.
1. Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post primátora mesta Hlohovec?
Na jednej strane sú fakty: Hlohovec – voľakedy známe mesto ruží, už dlhé roky neprekvitá. Kto môže, ten sa radšej odsťahuje, ostatní, stojac v zápche pred mestom, sa už desaťročia len prizeráme, ako si dve veľké strany rozdeľujú mesto, funkcie, mestské podniky – a spravujú ich tak, že z nich majú úžitok najmä oni, nie Hlohovčania.Na druhej strane je to najmä osobná skúsenosť s (ne)fungovaním samosprávy v prípade nášho boja s prevádzkovateľmi skládky Vlčie hory. Síce sme sa po dvoch rokoch bojov s prevádzkovateľmi neustále horiacej skládky proti ich zámeru urobiť z Hlohovca skladisko nebezpečného odpadu pre celé Slovensko a po osobných útokoch na dobré meno a majetok ľudí, s ktorými sme sa do ochrany zdravého prostredia pre Hlohovčanov pustili, dopracovali k celkom slušnému výsledku – skládka dnes nehorí a nezamoruje ovzdušie ako predtým, a presvedčili sme aj poslancov, ktorí sa úpravou územného plánu mesta usilujú zastaviť plány na rozširovanie skládky nebezpečného odpadu.
Predovšetkým sme však zistili, ako slabo a neochotne nami volení a platení úradníci obhajujú naše záujmy, ba niekedy konajú až proti nim. Preto som si povedal, že ak chceme meniť veci k lepšiemu efektívnejšie, treba sa na rovinu a čestne uchádzať o mandát od občanov.
Mám chuť, sily, akurátny vek a verím, že aj schopnosti (inak by som si nedovolil uchádzať sa hlas Hlohovčanov, hochštaplerov sme si v tomto meste za posledné desaťročia užili už naozaj dosť). V spolupráci s ďalšími šikovnými Hlohovčanmi by sme mohli naše mesto po desaťročiach úpadku opäť postaviť na nohy a urobiť z neho lepšie miesto pre život.
2. Ako by ste zhodnotili a opísali situáciu v Hlohovci od posledných komunálnych volieb?
Ja sa už nechcem navážať do končiaceho vedenia mesta, myslím, že každému Hlohovčanovi s otvorenými očami je stav mesta jasný. Radšej hovorím o tom, ako sa dajú veci zmeniť. Preto použijem iba jeden argument – len za necelé štyri roky od posledných komunálnych volieb sa počet obyvateľov Hlohovca znížil o 540. A týka sa to výlučne mesta, Šulekovo si svojich obyvateľov dlhodobo drží. Samotné mesto Hlohovec bez Šulekova má dnes len 18 800 obyvateľov. Tým je povedané všetko. Hlohovčania skrátka dlhé roky hlasujú nohami. Odchádzajú, lebo to tu nie je dobré miesto pre život.3. Aké sú podľa Vás tri najväčšie problémy Hlohovca ktoré je nutné urgentne riešiť?
Samozrejme, že sa na jazyk tlačia nezamestnanosť či doprava a parkovanie, špina a bezpečnosť. Najväčším problémom ale podľa mňa je dlhodobé neprofesionálne a neefektívne riadenie mesta a väčšiny mestských organizácií. V dôsledku toho nám ročne miznú v nenávratne státisíce eur, ktoré mohli byť už dávno rozumnejšie použité na riešenie nielen najväčších, ale aj menších problémov Hlohovca.4. Aké sú podľa Vás možnosti riešenia zlej dopravnej situácie v Hlohovci a aké kroky v tejto oblasti by ste urobili ako prvé, ak by ste vo voľbách uspeli?
Môžem tu začať sľubovať mosty, lávky, obchvaty na počkanie, len aby som sa ľuďom zapáčil. Ale nechcem vás klamať, takto vo voľbách naozaj uspieť nechcem. Obchvat a most sú riešenia na dlhšie ako jedno funkčné obdobie, v tom sa zhodujú všetci, čo poznajú reálnu situáciu. Budem však intenzívne tlačiť na ich urýchlenie a najmä strážiť, aby konečné riešenie trasy obchvatu neprinieslo pre Hlohovec viac škody ako úžitku (viď alternatíva obchvatu až okolo Maduníc).To, čo sa dá reálne urobiť v tomto volebnom období, sú menšie úpravy dopravného režimu v meste (kruhový objazd pri cintoríne, rozmiestnenie prechodov atď.), ktoré môžu do istej miery zvýšiť priepustnosť hlavného ťahu cez mesto. Začať realizovať tieto opatrenia sa dá v spolupráci so zainteresovanými stranami hneď, tam niet na čo čakať. Akékoľvek riešenie však musí nadväzovať na celkovú dopravnú situáciu v meste, lebo nemá zmysel vyriešiť problém s hlavným ťahom tak, že ho odsuniem na ďalšie ulice.
5. Aké sú podľa Vás dôvody odchodu obyvateľov z mesta a ako by ste ich chceli udržať? Akými konkrétnymi krokmi by ste chceli skvalitniť život v Hlohovci?
Hlavnými dôvodmi sú podľa mňa nedostatok pracovných príležitostí s kombináciou neexistencie nájomného bývania, zlej dopravnej dostupnosti pre ľudí odchádzajúcich za prácou, zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie a celkovo „blbej“ nálady, ktorá v meste panuje. Ak teda ľudí chcem udržať, treba pracovať na zlepšení týchto parametrov a okrem zlepšenia základných služieb, ktoré má v náplni mesto (voda, kanalizácia, odpad, stav ciest, chodníkov, zelene, čistota a bezpečnosť v meste, vzdelávanie a sociálne služby), treba tiež zlepšiť možnosti, ktoré sa týkajú kultúrneho a športového vyžitia, príjemnejších verejných priestorov, kde sa dá tráviť čas atď. Konkrétne kroky som sformuloval v mojom programe Hlohovec 2.0 (http://www.miroslavkollar.sk/lepsi-hlohovec), nájdete ho na mojej internetovej stránke ši onedlho vo Vašich schránkach, nebudem ho sem celý kopírovať.6. Akými konkrétnymi spôsobmi by ste chceli podporiť možnosti bývania v meste?
Je to pomerne jednoduché – s využitím existujúcich nástrojov typu Štátny fond rozvoja bývania vybudovať niekoľko desiatok nájomných bytov ako štartovacie byty pre mladé rodiny. Je to len záležitosť priorít a nasadenia pre takéto riešenie. Tým pádom tu viete udržať mladých, perspektívnych ľudí, ktorí môžu pomôcť potiahnuť mesto dopredu. Pozrite sa, ako to robia okolité menšie obce, ako vytvárajú bytové podmienky napríklad pre kvalitných mladých učiteľov a pod.Odchádzajúce vedenie mesto tento týždeň predkladá poslancom projekt na rekonštrukciu ubytovne pri železničnej stanici na cca 60 nájomných bytov, čo je v princípe pozitívna informácia. Ako ale upozornil aj hlavný architekt mesta, keďže projekt nerieši parkovanie pre cca 90 áut, ktoré by podľa pravidiel k tým novým bytovým jednotkám patrili, vyriešením jedného problému vyrábame ďalší. A takto si efektívne manažovanie mesta nepredstavujem.
7. Aká je Vaša predstava podpory športu?
Rozšírenie možností na športovanie detí, mládeže, ale aj širokej verejnosti je jedna z mojich priorít, keďže som sám športovec a šport pokladám za jednu z najrozumnejších alternatív využitia voľného času. Budem sa preto usilovať nasmerovať do športu viac financií, pričom ich rozdeľovanie (ale aj rozdeľovanie peňazí na kultúru, sociálne veci, vzdelávacie aktivity) pôjde cez transparentný a prehľadný grantový systém.Pri podpore športu mám tri priority. Prvou je rozširovanie športovej infraštruktúry, prioritne pre deti a verejnosť – tu pôjdeme cestou postupnej rekonštrukcie existujúcich športových areálov na školách a ich otvorenia na športovanie pre širokú verejnosť. Druhou prioritou je podpora práce s mládežou v hlohovských kluboch – podporíme celú šírku existujúcich klubov, ktoré s mládežou reálne pracujú (teda nie tie, ktoré vykazujú tzv. „mŕtve duše“) a tiež zatraktívnenie mestských športových súťaží detí a mládeže. Treťou je podpora športových podujatí, ktoré tradične hostí Hlohovec a cez ktoré sa mesto vie najľahšie prezentovať za hranicami mesta a v niektorých prípadoch aj za hranicami Slovenska.
8. Aká je Vaša predstava zefektívnenia práce a výsledkov mestských spoločností? V ktorých mestských firmách je podľa Vás najväčší priestor na zlepšenie? Aké konkrétne kroky by ste urobili ako prvé?
Základný problém mestských firiem je, že si ich doteraz vždy „podelili“ víťazné politické strany a každá sa starala o tú „svoju“, pričom si dovolím vysloviť hypotézu, že hlavným zámerom nebolo ich efektívne fungovanie v prospech obyvateľov mesta, navyše pôsobili vedľa seba absolútne nekoordinovane. Keď dám bokom Nemocnicu s poliklinikou, kde má mesto síce minoritný podiel, ale najväčší problém, vzhľadom na jej dvojmiliónový dlh, sú v najväčších problémoch Vodárenské a technické služby. Neviem, či je to neschopnosť alebo úmysel, ale táto spoločnosť funguje katastrofálne. Minulý rok sa prepadla do straty, tento rok pokračuje podobný vývoj, pritom nerekonštruuje deravé potrubia, v ktorých sa stráca tretina nakúpenej vody, jej hospodárenie je netransparentné – konateľ dlhodobo odmietal plniť zákonnú povinnosť zverejňovať všetky zmluvy, faktúry a objednávky...Prvé kroky sú jasné – tam, kde vedenie mestských firiem zlyháva na celej čiare treba okamžite vymeniť ich vedenie, v ostatných mestských firmách zauditovať aktuálny stav a podľa toho robiť ďalšie kroky. A v prípade NsP okamžite vstúpim do reálnych rokovaní s väčšinovým vlastníkom o riešení situácie v tejto spoločnosti, pretože doterajšie vedenie mesta podľa môjho názoru nedostatočne obraňovalo záujmy mesta (a jeho občanov) ako spoluvlastníka tejto firmy – pritom tam máme pôžičky za viac ako pol milióna eur, vložili sme tam časť budovy polikliniky a len sa nečinne prizeráme.
